Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

NARKOMAN – STRATENÁ EXISTENCIA (?)

            Bernd Maier rozpráva svoj životný príbeh:
            „Vo svojich štyridsiatich rokoch som skonštatoval: Môj život je jedna nepretržitá katastrofa. Hoci som vždy tak túžil po živote, slobode a láske. Práve táto túžba ma priviedla do sveta drog. Na dennom poriadku boli drogové úlety a opakujúce sa terapie v uzatvorených oddeleniach. Na psychiatrii som strávil spolu 7 rokov života. Kvôli trestnej činnosti - ťažkým lúpežiam a nespočetným vlámaniam som strávil spolu 8 rokov a 4 mesiace v niekoľkých väzniciach.
            Viac ako 50 – krát som sa pokúsil vyviaznuť zo zovretia opojného mámenia. Ale žiadna terapia ani žiadna klinika – nič a nikto ma nedokázal zbaviť mojej závislosti. Žil som život „otáčavých dverí“. Droga – väzenie – sloboda – vlámanie a tie dvere sa otáčali čoraz rýchlejšie. V smrti som videl jediné východisko.
            Z posledných síl v bolestiach spôsobených drogou som sa dovliekol do okresnej nemocnice. Boli asi 3 hodiny ráno, keď som sa cestou po pivničných priestoroch kliniky dostal ku dverám nemocničnej kaplnky. Bez toho, aby som vošiel dnu, stál som zrazu pred veľkým krížom, ktorý bol osvetlený horiacimi sviečkami. Celkom ma uchvátila atmosféra tohto priestoru. Plakal som a volal k Bohu: ,Prosím ťa, pomôž mi, lebo ty si moja posledná nádej!'
            Boh moju prosbu vypočul. Hoci som sa fyzicky cítil stále veľmi zle, nadobudol som akýsi pocit, že môj život sa môže zmeniť. Nemal som žiadnu predstavu o tom, ako, ale mal som nádej. Všimli si ma mladí ľudia, kresťania, a pozvali ma na jedno ich podujatie. Slová, ktoré som tam počul, ma zasahovali ako blesk z neba. Inokedy som počul hlas kňaza, ktorý znel z kaplnky. Heroín, ktorý som si šiel pichnúť, ma v ruke pálil ako oheň. Po tvári mi stekali slzy. V nasledujúci večer som tam šiel opäť a počul som pre mňa nepochopiteľné slová: ,Ježiš odpúšťa hriechy. Ježiš chce obnoviť tvoj život.'
            Boh mi poslal do cesty jedného človeka, takého anjela, ktorý mi pomáhal. Veľa sa so mnou rozprával a modlil sa za mňa. Pomohol mi, aby som celú ťarchu svojho života vložil do Božích rúk. Nasledovala dlhodobá liečba v jednom kresťanskom zariadení. Dnes mám za sebou vzdelanie o pomoci závislým od drog. Chcem im pomáhať dostať sa z tohto pekla.
            Po mnohých márnych pokusoch môžem dnes povedať, že ani štátna kontrola, ani najrozličnejšie psychiatrické a psychologické metódy mi nepomohli oslobodiť sa od závislosti. Zázraky robí Boh. Bez Boha by som to vo svojom živote vôbec nedokázal!“

 

„Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Jn 8,36)